Ibiš patrí do čeľade slezovité. Je to trváca bylina, ktorá dorastá do výšky 1,5 m. Prvý rok rozvíja prízemnú ružicu listov a druhý rok stonku. Stonka je vzpriamená, zamatová, chlpatá, dutá, na báze drevnatá a zvnútra s mäkkým bielym stržňom. Listy sú široké, striedavé majú dlhé stopky. Dolné listy sú vajcovité, päťdielne a horné trojdielne hrubo zubkaté. Kvety kvitnú v období medzi júnom a septembrom. Majú ružovú alebo bielu farbu. Nachádzajú sa v pazuchách horných listov s krátkymi stonkami. Kalich je neopadavý a dvojdielny. Koruna je päťpočetná a má veľa tyčiniek. Plod je zostavený zo 16 – 18 radiálne rozmiestnených semien a je diskovitý. Semená sú sivé, šupinaté a obličkovité. Koreň je silne rozvinutý, mäsitý, hrubý a rozkonárený. Z vonkajšej časti je sivožltý z vnútornej biely.
Ibiš má rád pôdy, ktoré sú bohaté na živiny, sú vlhké, ťažké a niekedy aj piesočnaté. Rastie na vlhkých a slaných pôdach. Nájsť ho možno na pasienkoch, okrajoch riek, húštin aj na okrajoch močiarov.
Zber, sušenie, uskladnenie
Droga je koreň. Zberájú sa ale aj listy a kvety ibiša. Koreň sa vykopáva na jar alebo na jeseň. Na zber koreňa sa používa rýľ, vykope sa a odreže tesne pod nadzemnou časťou rastliny. Oškriabú sa malé bočné korienky, vďaka tomuto následne dôjde k uvoľneniu rastlinného slizu so zmäkčujúcim účinkom. Listy sa zberajú pred rozkvitnutím spolu so stonkou postupne.
Účinky a použitie
Ibiš má protizápalové, zmäkčujúce a uvoľňujúce účinky. Droga má veľký úspech najmä v detskom lekárstve. Koreň sa často spája so sladovkou, je jeden z prvkov sirupov proti kašľu. Bylinkové čaje sa odporúčajú piť pri infekciách dýchacích ciest, pri laryngitíde, angíne, akútnej a chronickej bronchitíde a čiernom kašli. Účinkuje pri záduchu. Pomáha pri gastritíde – zápal žalúdka, hyperacidite, žalúdočných vredoch, kolikách, hnačkách, tiež pri zápaloch obličiek a močového mechúra. Slizovité látky chránia kožu a sliznice pred pôsobením škodlivých činiteľov. Pri zápaloch očnej sliznice sa používa odvar zo záparu.
V ľudovom liečiteľstve koreň ibišu našiel obľubu pri cystitíde, bielom výtoku. Vo forme obkladov sa odporúča pri vredoch a ranách.
Droga sa vnútorne používa vo forme studeného výťažku, kde jednu polievkovú lyžicu koreňov ibiša zalejeme 300 ml studenej vody. Nechá sa luhovať 3 – 6 hodín. Výťažok sa precedí a užíva každú hodinu 2 až 4 polievkové lyžice. Výťažok sa môže dochutiť medom.
Droga je zaradená v liekopisoch v 26 krajinách. Podzemné časti ibiša sa nesmú zbierať, rastlina je čiastočne chránená.
