Borievka obyčajná patrí do čeľade cyprusovitých. Je to voľne rastúci, vždyzelený a silne rozkonárený ker alebo stromček so sivohnedou kôrou. Vyrastá do 1 – 3 m. V závislosti od miesta výskytu a klímy môže kmeň byť priamy, skrútený alebo plazivý. Listy sú v tvare ihlíc, zložené v trojpočetných praslenoch, majú modrozelenú farbu, sú dlhé 4 – 6 mm a vytrvávajú 4 roky na konárikoch.
Kvitne v apríli až v máji. Samčie kvety majú žltkastú farbu. Kvety sú vajcovité, krátke jahňady. Majú veľa tyčiniek, každá z nich má 3 až 7 peľových vačkov a sú zjednotené v pazuchách listov. Samičie kvety sú nenápadné, jednotilvé a zelené, zastúpené tromi praslenovito postavenými šupinami. Po opelení šupiny samičích kvetov ostávajú mäsité, zrastajú a vytvoria šuškový plod. Plody sú bobule, ktoré majú na začiatku zelenú farbu a po dozretí v druhom roku sú čiernomodré a sivo oinovatené. Každá bobuľa obsahuje 3 semená, majú sivohnedú farbu a sú obalené živičnatou látkou. Koreň je dobre zachytený v pôde.
Borievka rastie na chudobnejších, suchších a vápencových pôdach, najčastejšie na kamenistých stráňach, na okrajov lesov a húštin, na lúkach a na pasienkoch, v redších ihličnatých lesoch, od podhorského až po vysokohorské pásmo.
Zber, sušenie, uskladnenie
Droga je plod borievky. Zbierajú sa zrelé plody, listy, zriedka i drevo. Listy sa zberajú v období od apríla až októbra, plody od októbra po november. Plody dozrievajú až v druhom roku a preto sa na jednej rastline súčasne nachádzajú zrelé aj zelené plody. Plody sa zberajú otriasaním konárikov na plachtu a následne sa nechajú vysušiť na vzdušnom mieste v tieni. Suší sa rýchlo. V sušiarni je to pri teplote do 35 °C a pri dobrej ventilácii. Uskladňujú sa na suchom, vzdušnom a tienistom mieste. Môžu mať vlhkosť 20%. Po vysušení majú plody zvonka fialovočiernu farbu a zvnútra sú tmavozelené. Pri žutí majú príjemnú vôňu a sladkastú chuť.
Zloženie
Plody obsahujú éterický olej zložený z pinéau, kadinénu, borneolu, juniperolu, kamfénu, terpineolu, junénu, felandrénu, dipenténu, sabinénu, cydrolu, borievkového gáfru a iných terpénových derivátov. Ďalej obsahujú cukry, triesloviny, leukoantokyany, flavonoidy, organické kyseliny, živice, vosky, farbivá, pektín. V čerstvých plodoch vitamín C.
Účinky a použitie
Borievka má protizápalové, antiseptické a močopudné účinky, podporuje trávanie, utišuje kašeľ, pomáha pri reume, dne a bolestiach kĺbov. Priaznivo pôsobí pri neuralgii, tendovaginitíde, myalgii a epikondylitíde. Má močopudné a dezinfekčné účinky na močové cesty pri piesku a kameňoch v obličkách. Pri akútnej a chronickej nefritíde sa droga ale nepoužíva. Droga reguluje látkovú výmenu pri dne.
Význam má aj v ľudovom liečiteľstve, kde sa droga odporúča pri žalúdočných a pečeňových ochoreniach, pri vodnatielke, bolestiach žalúdka a čriev, ťažkostiach pri močení tiež hemeroidoch, záduchu, bronchitíde (napomáha odkašliavať), účinný je aj pri dermatitíde a ekzémoch. Odvar z mladých jarných výhonkov sa pil pri pľúcnych ochoreniach, slúžil tiež na vymývanie rán.
Na vnútorné použitie sa používa odvar alebo výluh z bobúľ. Odvar sa pripravuje z dvoch polievkových lyžíc drogy, zaleje sa 400 ml vriacej vody a varí sa 3 minúty. Potom sa ešte luhuje 30 minút. Precedený odvar sa užíva 3 x denne 80 – 120 ml 15 minút pred jedlom. Takýto cyklus liečenia trvá 20 dní a môže sa opakovať po desaťdňovej prestávke. Toto liečenie prebieha pod lekárskou kontrolou.
Na vonkajšie použitie, napríklad do kúpeľa sa používa odvar z 200 g drogy a 1 litra vody. Olej z borievy sa používa na masáže pri reume a bolestiach kĺbov. Pri prechladnutí pomáha naparovanie nad odvarom z drogy.
Jednorazová dávka drogy na odvar je 0,5 g. V domácnosti sa odvar pripravuje z 1 lyžičky drogy na 250 ml vody. Zahrieva sa pod pokrievkou asi 30 minút, nesmie sa však variť. Takto pripravený odvar sa pije po lyžičkách 2 – 4 krát denne po jedle. Zápar nesmú užívať osoby so zápalom močových ciest a tehotné ženy.
Borievkový čaj sa pripravuje zaparením hrste čerstvej drogy vo vriacej vode na 5 minút a môže sa piť osladený lyžičkou medu. Borievka sa používa aj ako aromatická ingrediencia v gastre, najmä pri príprave diviny. Skvelým prostriedkom na trávenie po výdatnom jedle je gin z borievky. Z bobúľ sa tiež pripravuje obľúbený destilát borovička.
Okrem iného má drevo využitie na rezbárske práce a to ako základný materiál na ceruzky vynikajúcej kvality. V staroveku ľudia verili, že borievka chráni pred uštipnutím hada a bola účinným afrodiziakom.
Borievka sa neodporúča užívať v tehotenstve a pri zápalových ochoreniach obličiek. Dlhšie úžívanie alebo predávkovanie borievkou môže spôsobiť poškodenie obličiek.
